Prechod na navigáciu Hlavné menu
Oficiálne stránky obce Ľubica

Z histórie

V Ľubici sa dodnes zachoval veľký rozsah stredovekého mesta s historickým jadrom a množstvom zaujímavých objektov:

  • Meštianske domy a niekoľko typov remeselníckych a sedliackych domov.
  • Pôvodne gotický kostol Sv. Ducha, s niektorými zachovanými architektonickými prvkami, ktoré svedčia o jeho veľmi starom pôvode.
  •  Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie (13. storočie). Je to najväčší dvojloďový kostol na Spiši. Oltár s gotickou sochou s plastikou Madony a svätíc z dielne Majstra Pavla z Levoče.
  • Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty (1725 - 1726). Najvyšší, najbarokovejší a jeden z najkrajších stĺpov z tohto obdobia na Spiši.
  • Evanjelický kostol - barokovo klasicistický (1784 - 86)

Doposiaľ nie sú objasnené dejiny obce pred rokom 1251, z ktorého sú najstaršie zmienky o obci.

Historické námestieNajstaršie pamiatky, ktoré sa našli v okolí obce sú z obdobia okolo 2 400 rokov pred Kristom. Ľubica s istotou patrí medzi najstaršie obce na Spiši.


Veľmi pamätný je rok 1271, keď uhorský kráľ Štefan V. udelil Ľubici mestské práva a touto výsadou ju pozdvihol do počtu kráľovských miest. Ešte v 17. storočí patrila k najbohatším spišským mestám s obrovským chotárom.


V Ľubici pracovalo do 20 cechov a mala dokonca právo troch výročných trhov. Situácia sa zhoršila v časoch zálohovania Poľsku - roku 1412 uhorským panovníkom Žigmundom.V roku 1878 sa Ľubica opäť stala obcou.

S históriou Ľubice je späté aj využívanie liečebných sírnych prameňov známych už od roku 1714, pri ktorých vznikli Ľubické Kúpele. Vznik vojenského výcvikového priestoru r. 1952 ich odsúdil k zániku. Pričlenenie Ľubice ku Kežmarku v roku 1974 spôsobilo ďalší úpadok obce. Opätovným osamostatnením v roku 1992 začala obec ožívať. Jej cieľom je nadviazať na slávnu históriu s perspektívou malého mestečka.
 


 

Cechy v obci

Hoci cechy na Spiši vznikli už v polovici XIV. stor., predsa v Ľubickom archíve nenájdeme stopy po cechových listinách zo XIV. a XV. stor., až do r. 1480. Časté požiare a husitské vpády zničili všetky písomné doklady.Kolársky znak

 

Pre zaujímavosť uvádzame niektoré
z najvýznamnejších remesiel:

  • Cech súkenníkov
  • Čižmársky cech
  • Tkáčsky cech
  • Podkúvačský cech
  • Krajčírsky cech
  • Kováčsky cech
  • Remenársky cech
  • Kožušnícky cech
  • Murársky a kamenársky cech
  • Garbiarsky cech
  • Mäsiarsky cech
  • Debnársky cech
  • Spojený cech mlynárov a tesárov
  • Kolársky cech
  • Cech sládkov a pivovarníkov

Cech každému svojmu členovi zabezpečoval značné práva, preto patriť do zväzku niektorého cechu bolo túžbou každého obyvateľa mesta. Každý cech mal svoje presné predpisy - štatúty, ktorými sa usmerňovala nielen práca jeho členov, ale aj ich rodinný a spoločenský život. Listina súkenníckych majstrov napríklad obsahuje: "Ktorý majster v nedele a sviatky úmyselne vynecháva bohoslužby, za trest musí dať funt vosku." Cech obuvníkov v Ľubici roku 1820 zakázal svojim členom hrať karty. Štatúty murárov z roku 1783 prikazujú učňom, aby sa ku každému správali slušne, chránili sa čo aj najmenšej krádeže, cez nedele a sviatky chodili do kostola a do školy.
Je veľmi pravdepodobné, že cechy svoje nábožensko-mravné, sociálne a pracovné zásady prevzali od rozličných náboženských bratstiev. Veľmi dbali aj na poriadok, pokoj a znášanlivosť medzi členmi a v ich rodinách. Starali sa o chorých, vdovy a siroty svojich členov. Ešte pre zaujímavosť možno uviesť, že v Ľubici i po zrušení cechov v roku 1895 bolo ešte celkom 120 remeselníkov.
 


 

Náboženstvo

Prvými dôkazmi kontaktu vtedy ešte pohanských obyvateľov územia Ľubice s kresťanstvom sú archeologické nálezy nádob s kresť. motívmi z V.-VI. stor.
Samozrejme pokresťančenie prišlo až s misionármi zo západnej Európy. V staršom období obce existoval murovaný kostol (Superior Templum). Presná poloha je neznáma, no približne sa nachádzal na Oberringu (nemecký názov ulice Budovateľská). Okolo roku 1198 vzniklo Spišské prepošstvo, do ktorého patrila aj ľubická farnosť.Káštorná budova
Na území Ľubice bol aj kláštor. Kláštorná budova existuje dodnes blízko farského kostola, do ktorého vedie podzemná chodba z kláštora, končiaca kryptou. Išlo o opátstvo Panny Márie. Pripisuje sa reholi cisterciánov. Ako druhá alternatíva sa podáva rád maltézskych rytierov. Kláštor medzičasom prestali používať rehoľníci, tak sa začal používať ako fara. Meno prvého farára sa nezachovalo.
V roku 1433 postihli Spiš nájazdy husitov, ktoré spôsobili mnoho škôd.
Reformácia spočiatku nezdôrazňovala vieroučné rozdiely, ale skôr sociálne reformy. Ponechali sa niektoré katolícke obrady, takže obyčajní ľud ani nezbadal o čo ide. Všetky cirkevné budovy boli prevzaté a neslúžili sa katolícke bohoslužby. Tento stav trval až do 1671.
Jedným z prvých reformátorov bol G. Lewdischer (v Ľubici 1542). Od r.1564 pôsobil tu farár Vavrinec Serpili, ktorý sprevádzal mladého šľachtica M. Horvátha na stretnutie s M. Lutherom.
Za cisára Leopolda I. (1675-1705) nastala v Uhorsku rekatolizácia. Toto obdobie reformácie i protireformácie bolo časom silných administratívnych zásahov. V roku 1762 bol za farára ľubickej farnosti menovaný p. Anton Wisniewsky (z rehole piaristov), ktorý sa zaslúžil o veľké zmeny vo výstavbe a reštaurovaní cirkevných objektov v Ľubici. Vo farskom kostole dal prehĺbiť kryptu, postaviť dva bočné oltáre, kamenný múr okolo kostola, novú šindľovú strechu atď.
Kostol Ducha svätého spravovali zväčša kapláni. Jeho vznik siaha až do roku 1239. Spomína sa ako špitálsky.
Na Spiši oddávna žijú veriaci byzantsko-slovanského vyznania, prisťahovaním Valachov a Rusínov v XIV.-XVI. stor. Grécko-katolíci sa v ľubickej farnosti prvý krát objavujú v 1732 vo fílii Majerka. Tak isto v Ľubických Kúpeľoch, ktoré ale nepatrili pod ľubickú farskú správu, ale pod obecnú. Od 1930 sa v kaplnke Nanebovzatia Panny Márie slúžia bohoslužby. Najprv je kaplnka v správe Stotiniec (Ihľany), neskôr biskup Pavol Peter Gojdič požiadal rehoľu redemptoristov o stále spravovanie. Od roku 1944 je tu samostatná farnosť grécko-katolíkov.
Dnes je Ľubica zväčša rímskokatolícka, malé obsadenie majú evanjelici a pravoslávni a asi sedem percent je grécko-katolíckeho vierovyznania.
 


 

Záloh Poľsku Socha imaculaty

Roku 1412 uhorský kráľ a rímsky cisár Žigmund z dôvodov zadlženosti pre časté vojny (pre ktoré bol vždy vo finančných problémoch) dal do zálohu Ľubicu spolu s niekoľkými ďalšími Spišskými mestami poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému. Žigmund musel takto splatiť pôžičku 37 000 kôp strieborných grošov, čo pri približnom prepočítaní vyjde na 100 000 000 korún.
Stalo sa to pravdepodobne na Ľubovnianskom hrade 15. marca 1412. Do zálohu však boli dané len ich dôchodky a nie povinnosti, práva a zemepisná situácia. A to len kráľovi a nie poľskému štátu. Bol to veľmi výhodný obchod pre poľského kráľa z dôvodu bohatosti týchto miest.
Po právnej stránke nebol tento záloh platný. Čas zálohu nebol príjemný pre obyvateľov týchto miest. Po celú tú dobu poľskí panovníci iba využívali materiálne a finančné zdroje, čo spôsobilo veľké zaťaženie pre obyvateľov. Napríklad v 1678 dane pre všetky tieto mestá dosiahli výšku 15 000 zlatých.
Obyvatelia podali žiadosti o zníženie daní kvôli biede, ktorá v tej dobe mala katastrofálne následky. Prišla záporná odpoveď. Po nejakom čase si poliaci volili sami richtárov v zálohových mestách.
Aj vojny a povstania sťažovali situáciu, podobne veľký mor. Až Mária Terézia dostala zálohové mestá z poľskej moci v lete 1772 vo Varšave. Túto dohodu podpísal poľský kráľ Stanislav A. Poniatowski.
V rokoch 1724-1730 knieža a gróf Teodor Konštantín Lubomirski – posledný dedičný starosta, dal postaviť v Ľubici mariánsky stĺp so sochou Panny Márie, ako prejav pokánia za svoje previnenia voči Ľubici počas zálohu.
 


 

Osídľovanie Spiša

Ľubica s viacerými spišskými mestami slávila nedávno jubileum udelenia mestských práv, ktoré dostali už v roku 1271 od uhorského panovníka Štefana V.
V starých listinách sa Ľubica vyskytuje pod názvami: Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, Leibic. Najstarší názov má slovanský pôvod, čo ukazuje na slovanské korene obce (doložené aj inými archeologickými faktami). Podľa niektorých historikov popradskú dolinu osídľovali flámsko-západonemeckí kolonisti už od X.-XII. storočia.
Je isté, že na Slovensku už pred príchodom nemeckých kolonistov v XIII. storočí existovali dôležité križovatky, stredoveké osady, ktorých rozvoj bol prerušený prvým tatárskym vpádom do Uhorska. Po týchto udalostiach nastal silný rozmach remesiel na Spiši.


Tatárske vpády

V XIII. storočí postihla celú Európu vojenská hrozba z Ázie. Tatárske kmene vyšli s mohutnou armádou na dobyvačné cesty a roku 1241 vtrhli aj do Uhorska. Kým kráľ Belo IV. postavil armádu, Tatári sa dostali až k rieke Slanej. Po porážkach uhorských vojsk tatári dorazili až na Spiš.

Garbiarske domyPokoj nastal v 1242, kedy votrelcove útoky odrazili. Po týchto udalostiach sa Belo IV. rozhodol dať všetky povojnové škody do poriadku a pozvať nemeckých kolonistov na Spiš. Takto sa dostali nemeckí remeselníci do Ľubice.

Z čias nie tak dávnych, keď v obci žili nemeckí obyvatelia, ostali ešte zaužívané nemecké názvy ulíc (Kirchberg, Obergas, Oberring...), vrchov (Rohrberg, Dulisberg, Lent...), dolín (Venigleibitz, Kottenhag...) a iné.

 


 

webygroup

dnes je: 23.8.2017

meniny má: Filip

Počasie v Ľubici

Plyn: 0850 111727
Voda: 052 7729548
Elektrina: 0800 123332
Verejné osvetlenie:
0905 710453
Káblová televízia a rozhlas:
02 20828208
sluzbyzakaznikom@slovanet.net


22832868

Úvodná stránka